Prileteli sme do Osaky, kde nás čakal (vďaka Bohu) sprievodca. Lebo po 12 hodinovom lete a vlastne celom dni cestovania som bola taká zničená, že by som asi nezvládla vybavovanie JR passu na letisku a presun autobusom do Kyota. Vďaka sprievodcovi sme všetko rýchlo vybavili a išli aj s ním do Kyota. Kyoto je vzdialené približne hodinu od mesta Osaka. V autobuse nám rozprával o Osake a Kyote teda, čo treba vidieť a navštíviť. Vysvetlil nám všetko čo sme potrebovali a zobral nás do nášho hotela.
V hoteli sme si nechali batožinu a išli sme na neďaleký Nishiki market (trh). Bol už čas obeda a boli sme hladní. Tam sme mali príležitosť ochutnať prvé japonské dobroty. Tento trh má svoje čaro a je tu určite široký výber jedál, ktoré treba v Japonsku ochutnať.
Začali sme s morskými plodmi v tempure, teda v cestíčku. Vysmážané znamená chutné, teda sme sa hneď zastavili pri niečom, čo sme vedeli, že nám bude chutiť. A musím povedať, že to bolo neuveriteľné dobré. Dali sme si konkrétne krevetu a kraba v tempure. Bola to mňamka 🙂
Po ochutnaní tempury sme pokračovali v prechádzke pozdĺž trhu a narazili sme na ďalšiu zaujímavú pochúťku a rozhodli sme sa ju ochutnať. Boli to kuracie špízy s rôznymi pikantnými omáčkami.
Vybrali sme si jeden špíz s wasabi a druhý s pikantnou omáčkou. Musím byť úprimná, že tento špíz mi moc nechutil, lebo tam bolo viac kože ako mäsa a zistila som, že wasabi nebude mojou obľúbeniu vecou. Po prvom ochutnaní som ho jedla veľmi opatrne, pretože je veľmi silné. Je to vlastne silnejší chren. Takže ak nemáte radi chren, tak vám ani toto nebude chutiť.
Pokračujúc prechádzku po Nishiki trhu ma zaujalo kobe a wagu mäso, ktoré som chcela veľmi vyskúšať. Tak prečo nie tu?
Bolo to to najlepšie rozhodnutie. Neuveriteľne jemné a šťavnaté mäso. No proste delikatesa. Určite odporúčam ochutnať. Neoľutujete to, aj keď je dosť drahé.
Druhá vec, čo vidíte na obrázku je kroketa z wagu mäsa. Ja moc krokety vo všeobecnosti nemusím. Ochutnala som, ale mäsa tam prirodzene veľa nebolo. Ale nebolo to zlé.
Po mäsku sme si povedali, že aj stačí ochutnávania a vydali sme sa smerom k stánku s mochi s jahodami. Lebo aj dezert si treba dopriať.
Dali sme si jedno ružové a jedno biele mochi s klasickou fazuľovou plnkou a jahodou na vrchu. Bolo to ešte lepšie, ako som očakávala. Jedla by som to každý deň.
Nakoniec, pre zavŕšenie výborného obeda, treba dať aj kávu. Keďže som tak naučená, bez toho obed nemôže skončiť. Ale čo sa pije v Japonsku? No predsa Matcha čaj, či nie? Preto sme zamierili do čajovne ochutnať náš prvý Matcha čaj v Japonsku.
Áno, bola som unavená po celom tom cestovaní. A je to na mne dosť vidieť 🙂 Ale čaj mi chutil a pomohol mi pokračovať v dni 🙂
Môj manžel povedal, že to chutí ako cukina heheheh. Musím priznať, že má zeleninový podtón, tak ako vo všeobecnosti má aj zelený čaj. Bola to moja jediná záchrana v Japonsku, lebo káva nebola, taká na akú som zvyknutá 🙂
Keď sme prešli cez trh, vyšli sme na jednej z hlavných nákupných ulíc v danej časti mesta. Tak sme hneď mali možnosť urobiť si prieskum trhu, čo si tam kúpiť. Lebo do Japonska sa chodí hlavne nakupovať. Čo v našom prípade bolo veľmi limitované, nakoľko sme sa odtiaľ nevracali domov, ale pokračovali sme v ceste ďalej. Ale kam to bolo, sa dozviete neskôr. Prirodzene sme si nejaké veci nakúpili.
Toľko o prvom dni na Nishiki market. Prirodzene sme ho navštívili viac krát. Nie je to trh zameraný čisto na jedlo. Nájdete tu aj obchody s oblečením, topánkami, rôznymi tradičnými, ale aj menej tradičnými vecami. Každý si tu určite nájde niečo, čo ho zaujme.
Každý večer sme cez neho prechádzali do mesta na večeru. Preto ho odporúčam navštíviť aj vo večerných hodinách, kedy je podstate prázdny, nakoľko väčšina obchodov je zatvorená, ale trh nie. Dá sa cez neho kedykoľvek prejsť. Má svoje čaro aj v tejto pokojnej atmosfére. 🙂
