Kyoto, čo ochutnať na Nishiki market

nishiki_market

Prileteli sme do Osaky, kde nás čakal (vďaka Bohu) sprievodca. Lebo po 12 hodinovom lete a vlastne celom dni cestovania som bola taká zničená, že by som asi nezvládla vybavovanie JR passu na letisku a presun autobusom do Kyota. Vďaka sprievodcovi sme všetko rýchlo vybavili a išli aj s ním do Kyota. Kyoto je vzdialené približne hodinu od mesta Osaka. V autobuse nám rozprával o Osake a Kyote teda, čo treba vidieť a navštíviť. Vysvetlil nám všetko čo sme potrebovali a zobral nás do nášho hotela.

V hoteli sme si nechali batožinu a išli sme na neďaleký Nishiki market (trh). Bol už čas obeda a boli sme hladní. Tam sme mali príležitosť ochutnať prvé japonské dobroty. Tento trh má svoje čaro a je tu určite široký výber jedál, ktoré treba v Japonsku ochutnať.

Začali sme s morskými plodmi v tempure, teda v cestíčku. Vysmážané znamená chutné, teda sme sa hneď zastavili pri niečom, čo sme vedeli, že nám bude chutiť. A musím povedať, že to bolo neuveriteľné dobré. Dali sme si konkrétne krevetu a kraba v tempure. Bola to mňamka 🙂

Po ochutnaní tempury sme pokračovali v prechádzke pozdĺž trhu a narazili sme na ďalšiu zaujímavú pochúťku a rozhodli sme sa ju ochutnať. Boli to kuracie špízy s rôznymi pikantnými omáčkami.

Vybrali sme si jeden špíz s wasabi a druhý s pikantnou omáčkou. Musím byť úprimná, že tento špíz mi moc nechutil, lebo tam bolo viac kože ako mäsa a zistila som, že wasabi nebude mojou obľúbeniu vecou. Po prvom ochutnaní som ho jedla veľmi opatrne, pretože je veľmi silné. Je to vlastne silnejší chren. Takže ak nemáte radi chren, tak vám ani toto nebude chutiť.

Pokračujúc prechádzku po Nishiki trhu ma zaujalo kobe a wagu mäso, ktoré som chcela veľmi vyskúšať. Tak prečo nie tu?

Bolo to to najlepšie rozhodnutie. Neuveriteľne jemné a šťavnaté mäso. No proste delikatesa. Určite odporúčam ochutnať. Neoľutujete to, aj keď je dosť drahé.

Druhá vec, čo vidíte na obrázku je kroketa z wagu mäsa. Ja moc krokety vo všeobecnosti nemusím. Ochutnala som, ale mäsa tam prirodzene veľa nebolo. Ale nebolo to zlé.

Po mäsku sme si povedali, že aj stačí ochutnávania a vydali sme sa smerom k stánku s mochi s jahodami. Lebo aj dezert si treba dopriať.

Dali sme si jedno ružové a jedno biele mochi s klasickou fazuľovou plnkou a jahodou na vrchu. Bolo to ešte lepšie, ako som očakávala. Jedla by som to každý deň.

Nakoniec, pre zavŕšenie výborného obeda, treba dať aj kávu. Keďže som tak naučená, bez toho obed nemôže skončiť. Ale čo sa pije v Japonsku? No predsa Matcha čaj, či nie? Preto sme zamierili do čajovne ochutnať náš prvý Matcha čaj v Japonsku.

Áno, bola som unavená po celom tom cestovaní. A je to na mne dosť vidieť 🙂 Ale čaj mi chutil a pomohol mi pokračovať v dni 🙂

Môj manžel povedal, že to chutí ako cukina heheheh. Musím priznať, že má zeleninový podtón, tak ako vo všeobecnosti má aj zelený čaj. Bola to moja jediná záchrana v Japonsku, lebo káva nebola, taká na akú som zvyknutá 🙂

Keď sme prešli cez trh, vyšli sme na jednej z hlavných nákupných ulíc v danej časti mesta. Tak sme hneď mali možnosť urobiť si prieskum trhu, čo si tam kúpiť. Lebo do Japonska sa chodí hlavne nakupovať. Čo v našom prípade bolo veľmi limitované, nakoľko sme sa odtiaľ nevracali domov, ale pokračovali sme v ceste ďalej. Ale kam to bolo, sa dozviete neskôr. Prirodzene sme si nejaké veci nakúpili.

Toľko o prvom dni na Nishiki market. Prirodzene sme ho navštívili viac krát. Nie je to trh zameraný čisto na jedlo. Nájdete tu aj obchody s oblečením, topánkami, rôznymi tradičnými, ale aj menej tradičnými vecami. Každý si tu určite nájde niečo, čo ho zaujme.

Každý večer sme cez neho prechádzali do mesta na večeru. Preto ho odporúčam navštíviť aj vo večerných hodinách, kedy je podstate prázdny, nakoľko väčšina obchodov je zatvorená, ale trh nie. Dá sa cez neho kedykoľvek prejsť. Má svoje čaro aj v tejto pokojnej atmosfére. 🙂

Pula, mesto s chráneným prístavom, pobrežím lemovanými plážami a rímskymi ruinami

pula-arena-rimsky-amfiteater
Pula, Aréna (Rímsky amfiteáter)

Pula je prímorské mesto, ktoré sa nachádza na výbežku Istrijského polostrova. Toto mesto je známe svojím dobre chráneným prístavom, ktorý predstavuje prímorskú dominantu centra mesta. Tiež plážami lemovaným pobrežím a rímskymi ruinami. Najznámešou ruinou, ktorú určite poznáte z nespočetných fotografií je Aréna, teda rímsky amfiteáter.

Neviem či viete, že Pula bola osídlená v praveku a odvtedy bola veľmi cenená pre svoju strategickú polohu. Mnohokrát bola obsadená, zničená a prestavaná. Mesto spravovali Rimania, Ostrogóti a Benátčania, ako aj spojenecké sily v druhej svetovej vojne.

Akonáhle navštívite Pulu na prvý pohľad zistíte, že aj keď je to prímorské mesto, nie je to klasicky prímorské. Nakoľko sa dianie v centre mesta neodohráva priamo na nábreží. Keď sa rozhodnete prejsť popri nábreží, uvidíte obrovský prístav. Teda nenájdete tu tú senzáciu, ktorú vám prinesie večerná prechádzka prímorskou promenádou. Napriek tomu je toto mesto zaujímavé a prináša inú dimenziu prímorského mesta.

Centrum mesta sa rozprestiera vo vnútorných uličkách. Tu nájdete:

  • Rímsky amfiteáter (Aréna) – Je jednou z najvýznamnejších a najnavštevovanejších pamiatok v Pule, ale aj v samotnom Chorvátsku. Je 6. najväčším rímskym amfiteátrom na svete a môžeme povedať, že patrí k najcennejším a najzachovanejším pamiatkam rímskeho stavebníctva. Veď kto môže povedať, že navštívil toto mesto, ak nemá fotografiu pri Aréne. Na sociálnych médiách hneď viete rozpoznať, kde sa daná osoba nachádza, ak pridá takúto fotografiu. Áno, ani ja som tomuto trendu neodolala 🙂 V blízkosti Arény je neuveriteľne príjemná atmosféra. Vždy, keď sa ocitnete v blízkosti takejto monumentálnej stavby, ktorá tu stojí takú dlhú dobu, musíte cítiť tú silnú energiu. Mňa takéto miesta neuveriteľne nabíjajú dobrou energiou 🙂
pula-arena2
Pula Aréna
  • Víťazný oblúk Sergiovcov – Čestný víťazný oblúk z roku 27 pred Kristom, pôvodne mestská brána, ktorý bol vztýčený ako symbol víťazstva pri Actiu (31 pred Kristom, Octavianus vs. Antonius + Kleopatra). Nachádza sa na okraji námestia Portarata, kde začína známa pešia ulica Sergijevaca, ktorá partí medzi hlavné ulice Starého mesta. Táto ulica ponúka mnoho možností uskutočnenia nákupov, ak radi nakupujete, tak ako ja 🙂 V okolí Víťazného oblúka sa nachádza mnoho kaviarní a reštaurácií. Teda je to skvelá pozícia na poobednú kávu, aperitív alebo na chutnú večeru.
vitazny-obluk-sergiovcov
Víťazný oblúk Sergiovcov
  • Chrám cisára Augusta – Nachádza sa na jednom z hlavných námestí mesta Pula, ktoré sa volá námestie Forum. Rímsky chrám cisára Augusta je jednou z najzachovalejších pamiatok v meste. Čelom do námestia chrám zaujme štyrmi 14 metrov vysokými korintskými stĺpmi a bohato zdobeným priečelím.
namestie-forum-chram-cisara-augusta
Námestie Forum a Chrám cisára Augusta
  • Pulská katedrála – Bola zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie a stojí blízko prístavu, na severnej strane centra mesta. Na tomto mieste vznikol prvý kresťanský kostol už v 4. storočí. Súčasná podoba katedrály vzišla z nespočetných rekonštrukcií, z ktorých tá najvýraznejšia prebehla v roku 1860. Má zvonicu, ktorá stojí samostatne. Ako stavba sa môže zdať nenápadná a strohá. Avšak stále zostáva faktom, že je hlavnou a najväčšou katedrálou v meste Pula.
pulska-katedrala
Pulská katedrála

V Pule sme takisto navštívili niekoľko reštaurácií a ochutnali miestne špeciality. Čo by to bola návšteva mesta a krajiny, bez ochutnania tradičných jedál.

Jedným z tradičných jedál sú miestne cestoviny Pljukanci alebo makaruni, ktoré si môžete dať s rôznymi mäsovými omáčkami, ale aj s omáčkami z plodov mora. Určite sa oplatí vyskúšať Istarski pršut, ktorý je naozaj výborný. Takisto tu ochutnajte typickú prílohu k jedlám pod názvom Blitva, ktorú nájdete skoro v každej reštaurácii. Pripravuje sa zo švajčiarskeho mangoldu a zemiakov, varené sú na olivovom oleji a cesnaku. Je to zaujímavá a chutná príloha, ktorá sa podáva hlavne k rybám a morským plodom. Ja som ju ochutnala spolu s grilovanými kalamármi.

K jedlám pripraveným z rýb a morských plodov určite vyskúšajte miestne biele víno Istarska malvazija. Skvele sa k ním hodí.

Z reštaurácií, v ktorých sme jedli určite odporúčam dve:

  • Bistro Alighieri – nachádza sa na námestí Danteov trg, ktoré samo o sebe má príjemnú atmosféru, spolu s fontánou a kostolom, ktoré dopĺňajú príjemné posedenie pri obede alebo večeri. Pochutnáte si tu na klasických miestnych špecialitách.
  • Veritas Food&Wine – táto reštaurácia sa nachádza v blízkosti predchádzajúcej na Maksimijanovej ulici. Ponúja veľmi chutné a rafinivanejšie menu, teda niečo viac a niečo menej tradičné.

Tieto reštaurácie varia chutne a z kvalitných surovín. Prirodzene, keď sme pri mori, chceme ochutnať miestne jedlá, ale hlavne špeciality z rýb a morských plodov. Ja osobne, pri mori iné ani nejem 🙂

Ako môžete vidieť, v meste Pula sa nudiť určite nebudete a zaručene si pochutnáte na miestnych špecialitách, ktorých je neúrekom.

Prajem vám krásny výlet a dobrú chuť v chorvátskom meste Pula:)

1. etapa road tripu: Chorvátsko – jún 2022

polostrov-kamenjak
Pláž na polostrove Kamenjak

Chorvátsko je nádherná krajina s mnohými zaujímavými miestami. Preto sme sa ho s priateľom rozhodli spoznať a obajviť trochu viac počas júna, kedy sme sa vydali na náš road trip z Talianska smerom na Slovensko a a späť. Prvou našou zastávkou na 4 noci bolo Chorvátsko. Počas relatívne krátkej doby sa nám podarilo vidieť niekoľko miest, ktoré stoja za zmienku.

Ubytovaní sme boli v apartmáte v meste Pula, odkiaľ sme mali na dosah viacero bodov záujmu. Tieto sa vám budem v nasledujúcich článok snažiť priblížiť a povedať vám niekoľko zaujímavostí.

Harmonogram:

  1. deň: Prvým naším krokom v prvý deň výletu bolo spoznanie mesta Pula. Toto mesto ponúka niekoľko zaujímavostí, ako sú Rímsky amfiteáter (Aréna), Víťazný oblúk Sergiovcov, Chrám cisára Augusta, Pulskú katedrálu, Pevnosť Kaštel. Poobede sme sa vybrali južne od mesta smerom k polostrovu a národnému parku Kamenjak.
  2. deň: Tu bol plán jasný, chceli sme navštíviť mesto Rovinj, ktoré sa nachádza približne 45 minút jazdy autom severne od mesta Pula. Tu sme navštívili centrum mesta, ktoré ma neuveriteľne očarilo. Milujem mestá s čarom a vyžarovaním.
  3. deň: Vydali sme sa kúsok od Puly do mesta Fažana, aby sme sa preplavili na ostrov a prírodnú rezerváciu Brijuni.

V nasledujúchich článkoch vám porozprávam o každom z miest, ktoré sme navštívili a aj o turistikách, ktoré sme urobili na polostrove Kamenjak a na ostrove Brijuni. Máte sa na čo tešiť. Zažili sme toho naozaj veľa a opíšem aj pocity z každého miesta. O pocitoch hovorím rada, pretože sú súčasťou našich životov. Sú pre nás dôležité, aspoň pre mňa. Ak sa niekde cítim dobre, je pravdepodobnosť, že sa na to miesto budem chcieť v budúcnosti vrátiť. Aj keď existuje toľko miesť, ktoré chcem ešte objaviť, že je náročné sa vracať na miesta, ktoré ma očarili a ostali v mojom srdci.

Aj vy to máte takto s vašimi pocitmi k miestam, ktoré navštevujete počas vašich ciest? Preferujete vracať sa na overené miesta alebo radšej spoznávate vždy nové nepoznané kúty sveta?

Ja sa priznávam, že sú miesta, na ktoré sa vraciam, ale väčšinou sa snažím miesta meniť, aby som videla stále niečo iné, niečo nepoznané. Patríte do môjho tímu?

Pocity pred odchodom do Talianska a dôvody odchodu

Lodi-Taliansko
Lodi, Taliansko

Určite sa každý z nás aspoň raz v živote pohrával s myšlienkou presťahovať sa a žiť v inej krajine. Niekto kvôli láske k inej osobe, láske k inej krajine, niekto kvôli vidine lepšej práce v zahraničí a takisto môžu byť aj dôvody zmeniť prostredie zdravotné. Možností a dôvodov existuje mnoho. Aj vy patríte k tým, ktorí sa už niekedy pohrávali s takouto myšlienkou?

Od malička som pociťovala túžbu cestovať, spoznávať nové kultúry, nových ľudí a nové jazyky. Vždy ma fascinovalo to, čo bolo iné. Preto som sa vždy snažila cestovať, čo najviac. Čo sa mi splnilo, aj vďaka práci, najskôr na vysokej škole. Kde vďaka publikovaniu vedeckých článkov na zahraničných konferenciách, som mala možnosť navštíviť mnoho nových miest. Ale aby som sa priznala vždy keď som cestovala išla som mimo Slovenska, lebo ma to ťahalo preč. Preto som moju rodnú krajinu takmer nepoznala. Ja viem, nie je to moc pekné, ale bolo to tak. Potom som zmenila prácu a táto práca mi otvorila dvere do poznania Slovenska, pretože sme veľa cestovali, aby sme vzdelávali mladých ľudí z rôznych kútov Slovenska. Takisto som počas týchto niekoľko rokov spoznala niekoľko ľudí, ktorí ma určitým spôsobom ovplyvnili a obohatili môj život. Niektorí pozitívnym spôsobom a iní negatívnym. Ale prirodzene, nemôžeme sa ľutovať a sťažovať si, taký je život. Každá skúsenosť dobrá či zlá nás posúva ďalej, formuje našu osobnosť. Zisťujeme čo chceme a čo nie a tým spoznávame samých seba.

Odkedy som bola prvý krát v Taliansku, zamilovala som si ho. Nehovorím, že inde som si nepredstavovala život. Aj v Španielsku, kde som bola na Erasme, sa mi veľmi páčilo a mesto Valencia, kde som bola pokladám za jeden z mojich domovov. Nikdy som nemala pochybnosti o tom, že by som bola schopná žiť v inej krajine. Mnoho krát som viedla na túto tému debaty a žiadne pochybnosti mojich známych nezmenili môj názor. Nakoľko sa ľahko prispôsobujem novému prostrediu a viem sa porozprávať takmer s každým, nevidím problém v zmene prostredia. Zmeny mám rada.

Už pred mojím odchodom do Talianska, už len z dôvodu, že mám priateľa z inej krajiny sa ma mnoho ľudí pýtalo, či sa neobávam toho že sme rozdielni, z iných kultúr a krajín, že nám to nebude fungovať. Či sa nebojím neznámeho. Či nemám strach presťahovať sa do krajiny, kde nepoznám nikoho okrem môjho priateľa, kde nemám rodinu a priateľov a takisto aj istotu práce. Aj teraz sa ma ľudia pýtajú, ako vnímam Taliansko, či sa tu cítim inak ako doma, tak trochu ako cudzinec. Či sa cítim, ako doma alebo nie. Či sú tu ľudia iní. Či sa nechcem vrátiť späť domov.

V tejto sérii článkov sa pokúsim odpovedať na všetky tieto, ale aj iné otázky a zhrnúť moje doterajšie pocity zo života v Taliansku, konkrétne na severe Talianska, v provincii Lombardia, v meste Lodi, ktoré je vzdialené približne pól hodiny od mesta módy Milána.

Na úvod vám musím povedať, že som sa s myšlienkou presťahovania sa do cudziny už pohrávala niekoľkokrát, ale bez realizácie. Vždy som túžila skúsiť život v inej krajine s inou kultúrou a zvykmi. Avšak nikdy som nenašla dostatočnú motiváciu alebo možno je lepšie povedať, že som sa sama k tomu nedokázala odhodlať. Mala som obavy, že v cudzej krajine, kde nepoznám nikoho, sa budem cítiť osamelo a nebudem schopná si tam zvyknúť. Ale teraz s odstupom času si myslím, že to bola len výhovorka, lebo som sa bála vystúpiť z mojej komfortnej zóny. Kde som všetko poznala a bola som obklopená istotami života v rodnej krajine.

Avšak myslím si, že je v našom živote občas nevyhnutné vystúpiť z tejto našej bezpečnej bubliny a otvoriť sa nepoznanému. To je to čo nám otvára myseľ a mení nás na lepších. Preto vám všetkým odporúčam, ak máte nejaký dôvod, potrebu alebo vášeň pre niečo a bojíte sa to skúsiť alebo sa bojíte uskutočniť váš sen o živote v zahraničí, zahoďte svoje obavy a predsudky a urobte ten osudný krok do neznáma. Nikdy neviete, čo všetko vám môže tento krok poskytnúť, aké dvere vám môže otvoriť.

Ja nehovorím, že som sa nebála alebo že som nešla do neznámeho. Ale ja som ten typ človeka, ktorý keď sa rozhodne, že niečo chce, tak to aj urobí. Idem si vždy za svojim, bez pochybností, či je to správne alebo nie. Ak sa tak rozhodnem, pre mňa je to takto správne a nepýtam sa alebo ma nepresvedčí o inom odlišný názor ľudí. Som samostatná jednotka, ktorá je schopná si zhodnotiť pre a proti a rozhodnúť sa podľa vlastného úsudku. Ak nie je moje rozhodnutie správne alebo s odstupom času zistím, že toto rozhodnutie nebolo to najsprávnejšie, vždy existuje riešenie, ako situáciu napraviť, ale za pokus to vždy stojí. Pre mňa alebo podľa mňa je zmena potrebná, lebo je to inovácia nášho samotného života a ako sa hovorí, že firma ktorá neinovuje zanikne. Teda aj náš život bez zmien a zavádzania inovácií, je stále rovnaký, teda bez napredovania (nudný), ako keby sme boli bez života.

Milujem zmeny a možno preto mám občas problém zotrvať pri nejakom hobby dlhšie. Na tomto sa snažím pracovať, ale nie je to pre mňa jednoduché. Skúsila som veľké množstvo záľub a športov, nezostala som pri nich, ale určitým spôsobom ma obohatili alebo zmenili môj náhľad na svet alebo môj život. Ale väčšinou sa vraciam k tým istým aktivitám, teda k behu, turistike a jóge. Toto sú stálice môjho života, ale baví ma mnoho vecí alebo aktivít z rôznych oblastí záujmu. Prirodzene, týmto nechcem povedať, že nie som stála alebo rada mením veci vo všeobecnosti.

Okrem záľub som veľmi stály človek. Keď milujem, milujem a nehľadám iné. Keď pracujem, snažím sa pracovať čo najlepšie, ako sa len dá. Ale o mne, záľubách a vzťahoch si povieme viac neskôr.

Teraz sa vrátim k môjmu príbehu, nech príliš neodbočujem od témy. Lebo ja rada rozprávam na rôzne témy.

Aby som bola úprimná, mňa prinútila alebo možno krajšie povedané inšpirovala k odchodu z domoviny, čo iné, ako láska.

Náš príbeh sa začal už niekoľko rokov dozadu, kedy sme sa spoznali. Najskôr sme boli priatelia a navštevovali sme sa. S niekoľkými odmlkami sa poznáme už dlhých 5 rokov, ale posledné 2 roky spolu chodíme. A o dva mesiace to bude rok čo spolu žijeme.

Viete si predstaviť tú situáciu počas lockdownov COVID-19 pandémie. Nemohli sme sa stretávať, tak sme boli spolu len na diaľku. Volali sme síce spolu každý deň a neustále sme boli v kontakte, ale nie je to ono. Je náročné hovoriť o vzťahu, keď nemôžete byť fyzicky spolu. Je iné volať si, aj keď na kameru, každý deň. Ale vidieť sa naživo, cítiť teplo druhej osoby, je neporovnateľné. Všetci čo si skúsili vzťah na diaľku mi dosvedčia, že je to náročné a dlhodobo neudržateľné. Potom sme sa stretli po pol roku a potom zase po pol roku. Tak som začala rozmýšľať, že ak chceme byť spolu, jeden z nás sa musí presťahovať. Mne bolo v podstate jedno kto. Nakoniec som to bola ja, kto sa sťahoval a teraz sa môj život odohráva tu v Taliansku. Takto nejako sa začal môj príbeh alebo moja životná etapa v Talianku.

Verím, že sa vám tento krátky článok dobre čítal a viac o mne a moom živote v Talianku sa dozviete v nasledujúcom článku 🙂 Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte ma kontaktovať. Rada vám odpoviem 🙂

Žihľavové rizoto

zihlavove-rizoto
Žihľavové rizoto

Keď som objavila recept na toto rizoto, hneď ma zaujalo. Mala som v pláne nazbierať si čerstvú žihľavu a urobiť si túto pochúťku. Avšak nejaký ten piatok mi to trvalo, kým sme sa vybrali do hôr a mala som príležitosť si nazbierať žihľavu tam. Mám rada žihľavu a žihľavový čaj je nesmierne zdravý a prospešný pre telo. Žihľavu však môžete konzumovať v rôznych podobách, či už ako výluh v podobe čaja, môžete ju pridať do šalátov alebo rozmixivať do smoothie, pridať do zeleninovo-ovocných štiav, pripraviť si ju ako prílohu k mäsu.

Žihľava okrem svojich blahodárnych účinkov na reumatizmus obsahuje veľké množstvo antioxidantov. Nakoľko obsahuje veľa antioxidantov je vhodné ju použiť pri rôznych omladzovacích a detoxikačných kúrach a diétach. Základom jej ozdravovacej sily je prírodné farbivo chlorofyl, ktoré zabezpečuje produkciu zdraviu prospešných látok. Preto sa žihľava stala veľmi obľúbenou zložkou vegeteriánskej a vegánskej stravy.

Má protizápalové a dezinfekčné vlastnosti. Okrem toho ponúka celú škálu vitamínov, minerálov, aminokyselín, tukov, a tiež polyfenoly a pigmenty. Spomeniem zo všetkých skupín napríklad vitamíny A, K, C, draslík, železo, horčík, kyselina palmitová, olejová a linolénová, kvercetín, kurkumín a betakarotény. Žihľava je zázrakom pre telo a dušu.

Odkedy som mala na jeseň zápal močových ciest, stále som mala takú vnútornú bolesť, v situáciách kedy som bola vystavená chladu. Taký vnútorný nepríjemný tlak, ktorého som sa nevedela zbaviť. Keď som začala piť pravidelne, každé ráno, žihľavový čaj, tento pocit pominul.

Ďalšie zdraviu prospešné účinky žihľavy:

  • tlmí zápalový proces, bolesti kĺbov a reumu,
  • pomáha predchádzať sennej nádche, tým že podporuje obranyschopnosť a detoxtifikuje telo,
  • má blahodárne účinky na močový systém, nakoľko je prírodným diuretikom a lieči zväčšenú prostatu,
  • pomáha pri rýchlejšom hojení rán a popálenín, pomocou aplikácie odvaru alebo maste ma postihnuté miesta.

Ak sa rozhodnete si nazbierať čerstvú žihľavu a pripraviť si tento chutný recept alebo jednoducho len žihľavový čaj, tak pri zbieraní odoberajte len vrchné najmladšie listy. Ideálne je zbierať žihľavu na jar, kedy sú rastlinky ešte mladé a majú najviac zdraviu prospešných látok.



Ingrediencie na 2 porcie:

1 hrnček ryže (arborio, carnaroli)

100 g alebo za hlboký tanier čerstvej žihľavy

1 ks väčšej cibuľeolivový olej

50 g masla

zeleninový vývar alebo horúca voda so soľou

1 dcl bieleho vína

25 g parmezánu alebo ja dávam od oka

soľ

Postup

Ako prvé si dáme zovrieť vývar alebo osolenú vodu v menšom hrnčeku. Mala by zostať horúca počas celej doby prípravy rizota.

Pripravíme si ingrediencie. Načistíme a na drobno nakrájame cibuľu. Žihľavu umyjeme, očistíme tak, že jednotlivé listy otrháme zo stonky. Pozor bude pŕhliť. Ak vám to prekáža, tak si dajte na ruky rukavice alebo použite vreckovku.

cerstva-zihlava
Čerstvá žihľava – umytá a otrhaná zo stonky

Na panvici si rozohrejeme olivový olej. Keď je rozohriaty, pridáme pólku nakrájanej cibule. Necháme opekať do zlata. Následne pridáme listy žihľavy. Necháme ich spariť sa, aby zvädli a podlejeme ich trochou vody, aby sa podusili. Dusíme približne 5 minút a odstavíme z ohňa.

Medzitým si môžeme postaviť na rizoto.

Prepláchneme si hrnček ryže v studenej vode a vodu zlejeme.

V hrnci si rozpálime polovicu masla, teda 25 g. Pridáme na drobno nasekanú cibuľu a smažíme ju do zlatista. Keď je osmažená, podlejeme ju s 1/2 naberačky pripravenej zovretej vody, aby zmäkla.

Akonáhle sa voda vyparí, pridáme ryžu a niekoľko minút opekáme na miernom ohni. Pridáme víno, premiešame a necháme odpariť alkohol z vína. Pridáme 1 a 1/2 naberačky horúcej vody, premiešame, aby bola ryža rovnomerne rozmiesnená a necháme otvorené vrieť až kým nie je voda skoro vyparená. Následne pridáme ďalšiu naberačku vody.

Keď sa nám už ryža varí, môžeme pokračovať v príprave žihľavy. Po odstavení z ohňa ju premiestnime do mixéra aj s vodou a rozmixujeme na kašovitú hmotu.


Keď máme rozmixované, skontrolujeme ryžu. Po vyparení druhej dávky vody, ryžu ochutnáme, či je už dobrá alebo ešte potrebuje ďalšiu naberačku vody. Po ochutnaní pridáme rozmixovanú žihľavu, naberačku vody a necháme ďalej variť, aby sa chute prepojili. Treba kontrolovať, lebo žihľavová hmota sa ľahko prichytí na spodok hrnca.

Ochutnáme rizoto, či je ryža dostatočne mäkká, podľa našej chuti. Na konci by malo byť rizoto krémové a nie suché. Ešte by tam mala ostať nejaká tekutina. Odstavíme z ohňa a pridáme druhú polovicu masla. Dobre zamiešame. Maslo ešte pridá krémovosť rizotu. Osolíme.

Poslednou ingredienciou je nastrúhaný parmezán, ktorý zamiešame do rizota a môžeme podávať v hlbokých tanieroch. Podľa chuti pridáme trochu parmezánu na vrch.

Dobrú chuť 🙂

Špargľové rizoto

sparglove-rizoto
Špargľové rizoto

Neviem ako vy, ale ja mám zelenú špargľu veľmi rada. Keď je sezóna, tak z nej s potešením pripravujem rôzne jedlá. Jedným z nich je toto rizoto. Je svieže a chutné. Rýchle na prípravu. A obed alebo večeru máte hotovú za 20 minút. Takisto mi zelená špargľa chutí ako príloha k mäsu.

Ak ste v procese chudnutia, tak vymeňte klasickú ryžu za nízko kalorickú karfiólovú ryžu. Takýmto spôsobom znížite Váš príjem kalórií, ale pochutnáte si rovnako 🙂

Vedeli ste, že 100 g špargľe obsahuje 20 kalórií, 0,1 g tukov, 3,9 g sacharidov (z toho 1,9 g cukry), 2,1 g vlákniny, 2,2 g bielkovín? Ďalej obsahuje vitamín A, takmer všetky vitamíny skupiny B, vitamín C, E, K a z minerálnych látok obsahuje draslík, zinok, vápnik, horčík, fosfor, železo a sodík.

Špargľa je vhodné konzumovať pretože napomáha posilňovať nervy, bráni infekcii močových ciest, je afrodiziakum, omladzuje bunky, bojuje proti akné a takisto zmierňuje menštruačné príznaky.

Ingrediencie na 2 porcie:

1 hrnček ryže (arborio, carnaroli)

250 g alebo cca. 10 ks zelenej špargle

25 g parmezánu alebo ja dávam od oka

50 g masla

1 ks menšej cibuľe

zeleninový vývar alebo horúca voda so soľou

olivový olej

1 dcl bieleho vína

soľ

Postup

Ako prvé si dáme zovrieť vývar alebo osolenú vodu v menšom hrnčeku. Mala by zostať horúca počas celej doby prípravy rizota.

Pripravíme si ingrediencie. Načistíme a na drobno nakrájame cibuľu. Špargľu očistíme tak, že odrežeme spodné zrebnatené konce a ak chcete tak ju môžete očistiť aj škrabkou na zeleninu. Ja tento úkon vynechávam. Následne si špargľu nakrájame na tenšie kolieska. Hlavičku špargle ponecháme celú a budeme ju pripravovať zvlášť. Poslúži ako chutná dekorácia rizota.

Prepláchneme si hrnček ryže v studenej vode a vodu zlejeme.

V hrnci si rozpálime polovicu masla, teda 25 g. Pridáme na drobno nasekanú cibuľu a smažíme ju do zlatista. Keď je osmažená, podlejeme ju s 1/2 naberačky pripravenej zovretej vody, aby zmäkla.

Akonáhle sa voda vyparí, pridáme ryžu a niekoľko minút opekáme na miernom ohni. Pridáme víno, premiešame a necháme odpariť alkohol z vína. Pridáme 1 a 1/2 naberačky horúcej vody, premiešame, aby bola ryža rovnomerne rozmiesnená a necháme otvorené vrieť až kým nie je voda skoro vyparená. Následne pridáme ďalšiu naberačku vody.

zakladne-rizoto
Základné rizoto

Medzitým si pripravíme špargľu. Na panvici si rozpálime olivový olej. Pridáme na kolieska nakrájanú špargľu, osolíme a opekáme do zlatista. Hlavičky necháme bokom na neskôr. Keď je špargľa opečená, odstavíme ju z ohňa.

zelena-spargla-na-kolieska
Opečená zelená špargľa

Po vyparení druhej dávky vody, ryžu ochutnáme, či je už dobrá alebo ešte potrebuje ďalšiu naberačku vody. Po ochutnaní pridáme osmaženú špargľu, naberačku vody a necháme ďalej variť, aby sa chute prepojili.

rizoto-so-sparglou
Rizoto so špargľou

Počas tejto doby znova rozpálime panvicu, v ktorej sme smažili špargľu a bez pridania ďalšieho oleja osmažíme hlavičky špargle. Osolíme.

Ochutnáme rizoto, či je ryža dostatočne mäkká, podľa našej chuti. Na konci by malo byť rizoto krémové a nie suché. Ešte by tam mala ostať nejaká tekutina. Odstavíme z ohňa a pridáme druhú polovicu masla. Dobre zamiešame. Maslo ešte pridá krémovosť rizotu. Osolíme.

Poslednou ingredienciou je nastrúhaný parmezán, ktorý zamiešame do rizota a môžeme podávať v hlbokých tanieroch. Na vrch poukladáme osmažené hlavičky špargle a podľa chuti pridáme trochu parmezánu.

Dobrú chuť 🙂

Rizoto z karfiólu s dubákmi

rizoto-z-karfiolu-s-hribami
Rizoto z karfiólu s hríbami

Ako už viete, rada pripravujem zdravé verzie jedál, ktoré mám rada. Pretože nikedy pociťujem, že si to moje telo vyžaduje. A risotto ai funghi porcini, teda dubákové rizoto, je jedno z mojich najobľúbenejších. Doslova ho môžem jesť minimálne raz týždenne, tak veľmi mi chutí 🙂

Teda, keď sa rozhodnem pre očistu tela alebo pre ľahšiu včeru, pripravím si rizoto z karfiólu. Je jednoduché a rýchle. Prirodzene bez masla, bieleho vína a syru. Avšak hlavná a chuť dodávajúca ingrediencia ostáva. Dubáky 🙂 Nakoľko nie sú dostupné čerstvé po celý rok, často používam sušené dubáky. Tie mi vždy privolajú chuť na toto rizoto, keď otvorím skrinku.

Prečo by ste mali jesť karfiól a pripravovať si z neho rôzne druhy jedál? Karfiól je bohatý na vlákninu. Ukrýva viaceré vitamíny skupiny B, taktiež betakarotén, ktorý naše telo využíva na produkciu nenahraditeľného vitamínu A. Karfiol rovnako telu doplní vitamín C a z minerálov hlavne draslík, vápnik, horčík, fosfor a ďalšie.

Viete o tom, že dubáky majú antibiotické účinky. Sú vynikajúce na znižovanie cholesterolu v krvi a na znižovanie hladiny cukrov u diabetikov. Obsahujú vitamíny A, B1, B2, v malom množstve aj vitamíny D, E, K, PP, C. Ďalej obsahujú minerálne látky – draslík, fosfor, vápnik, železo, sodík, meď a mangán.

Určite ich vyskúšajte pridať či už do nášho rizota alebo do polievok či omáčok, ktorým dodajú nezameniteľnú chuť a vôňu.

Ingrediencie na 2 porcie:

1/2 stredne veľkého karfiólu

1 strúčik cesnaku

1/2 cibule

20 g sušených dubákov

mandle nasekané na drobno

olivový olej

soľ

čierne mleté korenie

Postup:

Ak používate, tak ako ja sušené dubáky, treba ich namočiť do horúcej vody na aspoň 10 – 15 minút.

Rozkrojíme karfiól na polovicu. Umyjeme a rozdelíme si ju na menšie časti, ktoré vieme dať do kuchynského robota. Tu karfiól nakrájame na veľmi drobné kúsky, ktoré pripomínajú ryžu.

karfiolova-ryza
Karfiólová ryža

Na panvici si rozohrejeme olivový olej. Keď je olej rozohriaty dáme naň osmažiť jeden strúčik cesnaku pokrájaný na drobno, aby sme ochutili olej. Ak nemáte radi cesnak, tak ho vynechajte a rovno opekajte nasekaný karfiól na rozohriatom oleji.

Následne pridáme rozdrvený karfiól a necháme ho na miernom ohni opekať, približne 10 minúť, do zlata.

Medzičasom, ako sa nám karfiól opeká, pripravíme si mandle a dubáky.

Rozohrejeme si panvicu na sucho. Pridáme na drobno nasekané mandle a opekáme, aby získali ešte chrumkavejšiu chuť, ktorá dodá karfiólovej ryži ešte lepší ráz. Po opečení mandí ich môžeme odstaviť z ohňa a presypať do misky alebo malého tanierika.

Opečené mandle

Na tej istej panvici si rozohrejeme olivový olej. Pridáme na drobno nakrájanú cibuľku a opekáme do zlata. Akonákle je cibuľa osmažená, pridáme už dopredu namočené dubáky a opekáme niekoľko minút.

V momente, keď vidíme, že je karfiól do zlata osmazený, pridáme dubáky, osolíme a okoreníme. Môžeme podávať. Kto má rád, môže si pridať nastrúhaný parmezán. Ale ak chcete schudnúť, tak ho vynechajte.

Dobrú chuť 🙂

Torta mimóza bez lepku

torta-mimoza-bez-lepku
Torta mimóza bez lepku

Táto torta ma na prvý pohľad zaujala svojou nezvyčajnou formou. Mala by mať polguľový tvar a na vrchu poukladané kocočky piškótového cesta. Tieto drobné kocky predstavujú drobné kvietky mimózy, ktorá v tomto období kvitne v Taliansku.

Rastlina sa stala symbolom žien v Taliansku v roku 1946, kedy Únia talianskych žien hľadala kvetinu, ktorá by sa mohla darovať ženám pri príležitosti prvého dňa žien v povojnovom období. Mimóza bola jednou v mála kvetín kvitnúcich na začiatku marca a nebola drahá. Takto sa stala mimóza symbolom dňa žien v Taliansku, tak ako v USA už v roku 1908.

V USA, konkrétne v New Yorku, pôvodne vznikla myšlienka dňa žien. Spája sa však so smutnou históriou. Počiatky dňa žien sa tradične spájajú s požiarom továrne na bavlnu alebo bavlnené košele v roku 1908 v New Yorku, počas ktorého prišlo o život mnoho robotníčok. Legenda hovorí, že vedľa továrne, ktorá horela, rástol strom mimózy. Práve preto bola rastlina zvolená za oficiálny symbol festivalu venovaného ženám.

Keďže sme sa chystali s priateľom na obed k jeho rodičom, rozhodla som sa urobiť na počesť medzinárodného dňa žien tortu, ktorá symbolizuje túto kvetinu. Nakoľko niektorí pozvaní nejedia lepok, chcela som im vyhovieť a pripravila som túto lahodnú a ľahkú tortu bez lepku. Namiesto múky som použila kukuričný škrob.

Ingrediencie

Piškótový korpus (tortová forma 24 cm + malý prech)

5 stredne veľkých vajec

150 g kryštálového cukru (stévia, xylitol)

150 g kukuričného škrobu

Pudingový krém

3 vaječné žĺtka

90 g kryštálového cukru

30 g kukuričného škrobu

250 ml mlieka

150 ml sladkej smotany na šľahanie

Sirup

100 ml vody

100 g kryštálového cukru

kôra z 1 citróna

Ozdobenie torty

150 ml sladkej smotany na šľahanie

bobuľové ovocie alebo jedlé kvety

Postup

Nakoľko som nerada v strese a potrebovala som mať tortu hotovú do obeda, tak som si korpusy urobila deň dobredu, aby som mala viac času na krém a všetko dozdobovanie. Pretože torta je dosť časovo náročná.

Korpus:

Na korpus, si do väčšej misky rozbijeme 5 vajec a pridáme 150 g kryštálového cukru. Elektrickým šľahačom šľaháme vajcia s cukrom na penu. Budeme potrebovať približne 10 minút, aby sme dosiahli zväčšenie objemu a penovú našľahanú konzistenciu.

vajecna-pena-na-korpus
Vaječná pena na korpus

Po vyšľahaní peny, pridáme 150 g kukuričného škrobu a pomaly a jemne zapracujeme do peny, tak aby nám nespadla. Škrob je ideálne pred pridaním do peny preosiať cez sitko, aby nám nevznikly hrudky v ceste. Zapracovávame do peny už len ručne pomocou drevenej varechy alebo špachtle z dola na hor.

Keď je cesto pripravené polovicu cesta prelejeme do okrúhlej formy na pečenie torty (24 cm alebo menšej) a polovicu do malého plechu na pečenie. Obe formy treba vymazať maslom, aby sa nám korpus neprilepil. Pečieme vo vyhriatej statickej rúre s ohrevom z hora a z dola na 180 stupňov 20 – 25 minút. Radšej si rúru nastavte na 20 minút a skontrolujte, či je už cesto upečené dreveným špáradlom. Pečieme každý korpus zvlášť. Po upečení vyberieme z rúry a preložíme ideálne na mriežku vychladiť.

Po vychladnutí si korpus z tortovej formy rozkrojíme pozdĺžne na dva pláty korpusu. Korpus z malého plechu si nakrájame na kocky 1×1 cm. Budú slúžiť na ozdobu torty.

prekrojeny-piskotovy-korpus
Prekrojený korpus
korpus-rozkrajany-na-kocky
Rozkrájaný korpus na kocky

Krém:

Ďalším krokom je príprava pudingového krému, s ktorým môžete začať už počas pečenia piškótového korpusu alebo neskôr, tak ako som urobila ja. Je potrebné si na krém nechať dostatok času, nakoľko krém treba nechať vychladnúť.

Na krém si dáme do hrnca s dvojitým dnom zohriať 250 ml mlieka. Predtým ako začne vrieť, odstavíme ho z ohňa. Počas zohrievania mlieka si rozbijeme 3 vajcia a rozdelíme žĺtka od bielkov. My budeme potrebovať len žĺtka. Dáme ich do ďalšieho hrnca a pridáme 90 g cukru a ručne metličkou vyšľaháme, aby nám vznikla homogénna hmota. Následne pridáme 30 g majzeny a znova metličkou zapracujeme do vaječnej hmoty.

Potom pomaly pridáme veľkou lyžicou do hmoty teplé mlieko a zašľaháme. Keď sa nám hmota z malého množstva teplého mlieka zohreje, môžeme priliať zvyšok mlieka a zamiešať. Teraz môžeme dať krém variť. Za stáleho miešania varíme krém až do zhustnutia. Odstavíme z ohňa a prelejeme do misky, kde bude krém chladnúť. Krém prikryjeme potravinovou fóliou na dotyk, aby sa nám na vrchu neurobila koža. Necháme ho najskôr chladnúť pri izbovej teplote a následne ho ďalej dáme chladnúť na hodinu do chladničky.

pudingovy-krem
Pudingový krém

Sirup:

Akonáhle dáme krém chladnúť do chladničky môžeme začať s prípravou sirupu na zvlhčenie a dochutenie korpusu. Do menšieho hrnca dáme 100 ml vody, 100 g cukru a kôru z jedného citróna. Sirup zohrievame na miernom ohni až do úplného roztopenia cukru a prevarenia všetkých ingrediencií, aby sirup získal citrónovú príchuť (približne 3 minúty). Odstavíme z ohňa a necháme chladnúť na izbovú teplotu.

citronovy-sirup
Citrónový sirup

Po vychladnutí krému v chladnične si pripravíme z 300 ml šľahačkovej smotany šľahačku. Polovicu vyšľahanej šlahačky pridáme do vychladeného pudingového krému a dobre premiešame, aby sa šľahačka spojila s krémom a vznikla homogénna hmota. Druhú polovicu šľahačky zatiaľ dáme do chladničky.

finalny-krem
Finálny krém so šľahačkou

Teraz prichádza čas plnenia a ozdobovania torty. Zoberieme si jeden plát rozkrojeného korpusu, dáme ho na tanier alebo na podložku, na ktorej chceme tortu podávať. Zoberieme si vychladený sirup a pomocou silikónového štetca nakvapkáme na korpus dostatočné množstvo sirupu, aby bol korpus šťavnatý.

Nanesieme pripravený krém na korpus buď lyžicou alebo pomocou cukrárskeho sáčka tak, aby bolo väčšie množstvo krému v strede korpusu. Chceme vytvoriť tvar polgule. Dobre rozotrieme, aby bol korpus celý pokrytý krémom. Na krém umiestnome druhý korpus, ale otočíme ho vonkajšou stranou dole na krém. Potrebujeme mať hore vnútornú stranu korpusu. Pritlačíme ho trochu na krém, viac na stranách. Pokvapkáme aj tento korpus pripraveným sirupom.

torta-naplnena-kremom
Torta naplnená krémom

Ideme na zdobenie torty. Vyberieme si vyšľahanú šľahačku z chladničky a všetkú ju dáme na vrch torty a opatrne rozotrieme po celom povrchu a aj na bokoch torty.

slahacka
Šľahačka na ozdobenie torty

Na takto pripravenú tortu postupne ukladáme jednu po druhej pripravené kocky z korpusu. Keď máme obložený celý obvod torty, môžeme ju posypať práškovým cukrom a dozdopiť ovocím alebo jedlými kvetmi.

ozdobena-torta-kockami
Ozdobená torta kockami a posypaná práškovým cukrom
torta-mimoza-bez-lepku
Torta mimóza bez lepku

Tip: Torta je výborná a svieža, skvelá k poobednej káve alebo čaju. Takisto, ako dezert, k sviatku alebo k narodeninám. Ak chcete tortu pozmeniť, môžete doplniť do vnútra ovocie. Napríklad, môže byť skvelým doplnkom tejto torty ananás alebo bobuľové ovocie. Nech vám chutí 🙂

Tip bielka: Nakoľko nám z krému zostanú vaječné bielka, môžete ich využiť na prípravu snehových pusiniek alebo si ich môžete odložiť a použiť na prípravu bielkovej omelety na večeru alebo raňajky.

Torta Caprese

Torta Caprese

Torta Caprese je tradičný taliansky koláč vyrobený z čokolády a mandlí alebo lieskových orieškov. Ja mám najradšej ich kombináciu a najlepšie je, keď môžete v koláči cítiť malé kúsky lieskových orieškov. Torta je pomenovaná podľa ostrova Capri, z ktorého pochádza. Je známa a obľúbená najmä v neďalekom Neapole.

Táto torta je úžasná, ako dezert na akúkoľvek príležitosť. Či už ide o potešenie ku káve, pre návštevu, k narodeninám alebo meninám, na sv. Valentína alebo aj ku dňu žien, či matiek ??❤️


Bez múky, teda bezlepková. Ide o tortu z mandlovej múky, má neuveriteľnú chuť, rozplýva sa v ústach ?

Ideálne posypaná práškovým cukrom a kto má rád, môže si ho dochutiť aj džemom-

Ingrediencie (tortová forma 24 cm):

185 g mandľovej múky (alebo 150 gr mandľovej múky a 35 gr nadrobno nasekaných lieskových orieškov)

125 g varovej čokolády (70%)

125 g masla

3 vajcia

125 g kryštálového cukru (stévia, xylitol)

nastrúhaná kôra z pomaranča (voliteľné)

1 lyžica rumu

práškový cukor na dekoráciu

Postup

V hrnci nad parou alebo v mikrovlnnej rúre si rozpustíme čokoládu spolu s maslom. Keď sú rozpustené, miešaním vytvoria jednotnú hmotu. Odstavíme z ohňa a nechále chladiť pri izbovej teplote.

Čokoláda s maslom

Oddelíme žĺtka od bielkov. Do misky so žĺtkami pridáme 80 g kryštálového cukru a nastrúhanú kôru z pomaranča. Spolu šlaháme elektrickým šľahačom niekoľko minút, aby sme dosiahli bledožltú, penovitú, krémovú konzistenciu. Pridáme rum a zašľaháme ho do žĺtkovej peny. Následne pridáme do peny vychladenú čokoládovú hmotu a znova použijeme elektrický šľahač, aby sme vytvorili jemnú konzistenciu.

V ďalšom kroku pridáme do cesta mandľovú múku (prípadne kombináciu mandľovej múky a nasekaných lieskových orieškov). Ručne zmiešame, čím vytvoríme husté cesto.

Teraz prichádza čas na šľahanie bielkovej peny. Elektrickým šľahačom postupne vytvárame penu a počas šľahania postupne, po malých množstvách, pridávame do peny ostávajúci cukor (45 g). Vytvoríme hustú a lesklú penu.

Bielková pena

Penu následne ručne po častiach, pohybom zo spodu hore zamiešame do cesta. Ideálne na viac krát. Ja väšinou zamiešanam bielka aspoň na 3 krát.

Po zamiešaní nám vznikne cesto s nasledovnou konzistenciou.

Vymastíme formu na pečenie maslom a vysypeme mandľovou múkou. Nalejeme hotové cesto. Zatrasieme formou, aby sa nám vyrovnal povrch cesta.

Dáme piecť do vyhriatej statickej rúry na 180° na 30 – 35 minút. Nepoužívajte ventilátor, lebo vysuší stred torty.

Ja si väčšinou nastavujem rúru na 25 minút a špáradlom alebo vidličou skúsim, či je torta hotová alebo treba čas predĺžiť o ďalších 5 minút. Následne znova skontrolujem.

Torta by nemala byť úplne vysušená, v strede má byť trochu vlhká.

Po vybratí z rúry, nechajte tortu chladnúť aspoň 30 minút vo forme a potom vyberte tortu z formy a ozdobte ju práškovým cukrom. Pre mňa je vždy náročné čakať kým tortu ochutnám, lebo je vynikajúca a je veľmi krehká.

Nech vám chutí 🙂

Batátové cestoviny

batatove-cestoviny
Batátové cestoviny

Klasické cestoviny mám veľmi rada, ale ak chcem nejako vyzerať, tak ich nemôžem jesť veľmi často. Peto volím v mnohých situáciách zdravšiu verziu zeleninových cestovín, ktoré mi takisto chutia a nahradia mi originálnu verziu. A následne necítim ťažobu v žalúdku, ako cítim po niektorých jedlách.

Sladké zemiaky sú skvelým zdrojom vlákniny, vitamínov a minerálov. Vláknina a antioxidanty v sladkých zemiakoch sú prospešné pre zdravie čriev. Sú bohaté na beta-karotén, antioxidant zodpovedný za jasne oranžovú farbu zeleniny, ktorý podporuje náš zrak. Takisto sú bohaté na vitamín A, podporujúci imunitný systém. Viac o pozitívnych vplyvoch konzumácie sladkých zemiakov napíšem v samostatnom článku.

Tak čo si myslíte? Oplatí sa ich aspoň ochutnať?

Verím, že ak ich ochutnáte, zamilujete si ich.

Ja ich striedam s mrkvovými a cukinovými, aby som zmenila chuť 🙂

Ingrediencie pre 2 osoby:

2 väčšie batáty

soľ

čierne mleté korenie

zmes obľúbeného korenia

čili alebo kajenské korenie

olivový alebo kokosový olej

Postup

Batáty načistíme a umyjeme. Škrabkou na zeleninu vytvárame cestoviny. Vo väčšej miske už pripravené cestoviny posolíme a okorenime, pridáme obľúbené bylinky, čili, ak máte radi pikantné chute. Pridáme 2 polievkové lyžice olivového alebo kokosového oleja. Následne dobre premiešame.

Čo sa týka tepelnej úpravy môžeme buď pripravovať v rúre alebo na panvici. Výber nechám na Vás. Vyskúšajte obe verzie a dajte mi vedieť, ako Vám chutili.

Pečené v rúre:

Pripravenú zmes cestovín dáme na plech vystlaný pečiacim papierom a pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov približne 15 minút. Priebežne premiešame, aby sa nepripiekli z jednej strany a neboli vysušené.

Upravované na panvici:

Na panvici si rozpáline olivový alebo kokosový olej. Následne pridáme cestoviny. Pár minút osmažíme, aby boli trochu chrumkavé a následne podlejeme malým množstvom vody a pod pokrievkou dusíme do zmäknutia. Záleží, či máte radi makkšie alebo chrumkavejšie cestoviny.

Podávame s obľúbenou omáčkou.

Dobrú chuť 🙂

Tip: Ak Vám ostanú cestoviny, tak sa netreba báť. Môžete ich skladovať v chladničke a následne zohriať na panvici alebo v mikrovlnnej rúre.